Agave, neoceniteľný rod.
3-5 ročné semenáče 5-8 ročné semenáče
Séria fotiek agáv vo fotogalérii!
Agáve sú symbólom Juhu. Každý, kdo už bol v Mediterráne spája tieto rastliny s toutou oblasťou, pritom tento rod pred objavením Ameriky ani nebol známy. Prvé záznamy o rode v Európe sú až po roku 1880! Najprv boli pestované v královských ozdobných záhradách, následne v južných záhradách a odtiaľto sa pozvoľna zdivočili a obsadili všetky vhodné plochy. Niektoré jej druhy boli kultúrnymi rastlinami Mexika a Strednej - Ameriky. Ich výskyt ale je omnoho rozsiahlejší. Severná hranica výskytu agáv sú teplejšie oblasti USA, a južná hranica je až v Peru a Bolívii. Rastú všade, kde majú dobré podmienky pre zdravý vývoj, od pobrežia morí až do niekoľkotisícovej výšky! Táto obrovská plocha predurčuje vzniku nezpočetného množstva druhov, variet a foriem. Do dnešného dňa bolo popísaných viac ako 300 druhov a stále sú hlásené nové objavy taxónov. Aj v tomto rode vládne cháos čo sa týka zaradenia rastlín, a ani tí "najmúdrejší" odborníci sa nedokážu dohodnúť niekedy ani na detailoch.
V aridných oblastiach žijúci Aztekovia by bez agáv nemohli tam bývať a existovať. Z agáv získaná sladká šťáva, "miel de maguey", mala vlastných bohov, z ktorých najdôležitejším bohom bol Mayahuel, ktorý mal na starosti pulque. Pulque sa získal skvasením z miel de maguey. Suché obdobie tu trvali viac ako pól roka, takže sa nemôžeme čudovať nad domorodcami, keď tento nápoj považovali za darov bohov. Výroba týchto nápojov je zachovaná dodnes, robia to spôsobom tak ako ich predkovia. Moderný svet, po príchode Španielov, pridal svoje vymoženosti. Začali destilovať pulque a vznikla "tequila"!
Agáve mali aj iné užitočné vlastnosti. Stiahnutú a vysušenú pokožku (epidermis) používali namiesto papiera, písali na ňu svoje administrácie a správy. Pozdĺž listov sa ťahajú cievne zväzky, ktoré po spracováni používali na výrobu tkaných látok, špagátov, motúzov a pod. Toto vlákno sa volalo sisal. V 18.-tom storočí sa rozšírilo pestovanie sisálových agáv aj do ostatnej časti Zeme, kde na to boli dobré podmienky. Len moderná výroba tkanín obmedzila ich šírenie a pestovanie, ale aj dnes sú vyrábané zo sisálov vrecoviny, lebo sú veľmi pevné a vytrvalé.
Historia agáv je veľmi zaujímavá, majú spoločných predkov ako známe dracénie. Ich prarodičia pôvodne žili v lesoch s letnými dažďami, tento nárok na letné dažde sú do nich geneticky zafixované až do súčastnosti. V teplých, letných dňoch potrebujú dostatok vody. V zime nemajú radi žiadnu vlhkosť, musíme ich držať v suchu a chladu. Teplé a vlhké zimy vôbec neznášajú tkz. zimuvzdorné druhy, ľahko sa stanú obeťami vlhkosti, hlavne, keď v zime nastanú teplejšie dní a rastliny sa zobudia. Väčšinou ich množíme z bočných, dcerských odnoží, lebo u nás zriedkakedy kvitnú a semienka z domoviny málokedy sú ponúkane. Pokiaľ máme čerstvé semienka, s klíčením nie sú problémy. Klíčence pravidelne skontrolujeme a polievame opatrne, aby ich substrát nebol stále mokrý. Semenáče rastú pomerne rýchlo a po roku ich môžeme pestovať oddelene v črepníkoch. Väčšie kusy radšej pestujme vonku vo voľnej kultúre, skleníky a fóliovníky neboli vymyslené pre ne. Keď ich postupne na jar privykneme k vonkajším podmienkam, vydržia do jesene všetky rozmary letnenia. Na plnom slnku pestované jedince sú krásne vyfarbené, ich rozetta (listová ružica) je kompaktná, rovnomerná. Niekolkoročné rastliny môžu patriť, aj patria, medzi naše najkrajšie zbierkové rastliny! Nepochopím, prečo si ich doteraz neobjavili ľudia, ktorí chcú mať jedinečnú, exotickú záhradu? Ich nenáročnosť a krása to zaslúži. V lete môžu byť vysadené priamo do záhonov, v zime im stačí nevykurovaná miestnosť, kde teploty neklesnú hlboko pod bodu mrazu. Vyniknú aj ako solitéry, ale v tomto prípade im vybereme vkusný a vyhovujúci črepník.
Rod Agave patrí do čeľade Agavaceae (agávovitých), nedávno ešte spolu s rodom Aloe (aloe patria teraz do čeľade Aspholedaceae) patrili do čeľade Liliaceae (ľaliovitých). Neviem si vysvetliť tento "ťah" vedcov, veď poslednej dobe praktizujú opačný trend, čo sa dá, či sa nedá, všetko zlučujú k sebe!
Až na malé výnimky sú to vysokosukulentné rastliny, ich dužnaté listy sú špirálovito usporiadané do vzhľadných ružíc. Dĺžka, tvar a počet listov sa mení podľa vyspelosti rastlín, najdlhšie listy má druh Agave mapisaga var. lisa, jej listy môžu dosiahnúť až 4 m! Takáto dospelá rastlina môže mať až 10 metrov v priemere. Väčšina agáv ale nedosiahne tieto rozmery. Sú malé, stredne veľké alebo veľké solitéry, alebo tvoria neprekonateľnú huštinu z nespočetného množstva dcérskych odnoží. Farba pokožky (epidermis) je od žltozelenej, trávovozelenej, tmavozelenej, cez sivo osŕnenej k červenohnedej. Táto farebnosť sa môže prejaviť aj v rámci taxónu, takže občas je problémom ich spoľahlivo odlíšiť od seba. Niektoré druhy môžu mať listy fŕkané, pásikavé alebo mramorové. Na obidvoch vnútorných stranách listov sú vyditeľné odtlačky predošlých a budúcich listov a ostňov, ktoré sú u niektorých druhov veľmi výrazné. Napr. u druhu Agave coloratus tieto odtlačky sú veľmi hlboké a charakteristické, na slnku aj farebne zvýraznené. Od tohto znaku bol odvodený batanický názov druhu coloratus=farebný. Poškodené, zalomené alebo uschnuté listy nedokážeme ručne tak ľahko odstrániť. Ako som to už spomenul vyššie, pozdĺž listov sa ťahajú cievne zväzky, ktoré sú veľmi pevné. Pomôže nám dobre ostrý nôž. Pri presadení, keď rastlinu máme vybranú z misky, položíme ju na bok a celkom dole uložené vyschnuté listy môžeme ráznym kruhovým ťahom odstrániť. Tu už cievne zväzky nie sú tak pevne spojené s hlavnou rastlinou.
Na okrajoch listov sú obvykle výrazné a ostré, zubovité alebo drápovité ostne (nie tŕne!), ktoré sú väčšinou velmi pevné a sú usporiadané charakteristicky, pri každom druhu iným spôsobom. Ich farba je biela, žltá, hnedá alebo čierna. Konec listov je vždy ukončený jedným silným ostňom, ktorý má ostrý hrot. Ostny napriek ich strašidelnosti sú ohromne ozdobné a určujú celkový charakter rastliny. Pri manipulácii s nimi musíme byť opatrný a šikovný, lebo ostne sa rád zachytávajú do našej pokožky alebo šatstva! Sekundárne infekcie nespôsobia ale usadená špina, výlučky zvierat, ktoré môžu vyskytnuť na ne, už áno. Rany radšej ihneď dezifinkujme vhodným preparátom.
Korene agáv sú drátovité, silné, rastlinu ukotvia veľmi pevne, v prípade veľkých exemplárov je to dôležité. Pokiaľ nechceme aby rástli bujne, použijeme menšie nádobky alebo misy, ktoré musia byť veľmi masívne, lebo sila koreňov ich môže roztrhnúť. Naopak, keď majú dostatok priestoru, rastú rýchlo. V prírode aj veľké kusy môžu za niekoľko rokov dosiahnúť velkosť dospelého jedinca a zakvitnúť. U nás kvitnú skôr výnimočne ako pravidelne, ale sú zaznamenané prípady kvitnúcich exemplárov. Ich kvetenstvo je na vysokom stvole, ktorý pri veľkých druhov môže mať až 10 m výšku. Počet kvetov v takomto súbore je viac ako 100 000, ich farba je bielá, žltá a niektoré farebné odtiene červenej farby. Obsahujú veľa nektáru a preto ich najčastejšie opeľujú netopiery a veľké nočné mory s dlhým sosákom. Opelený kvet sa premení na tobolku, ktorá obsahuje veľké, ploché, čierne semená vo veľkom počte. Jedna rastlina teda vyprodukuje viacmiliónov semien. Je to z dôvodu, že odkvitnutá rastlina hynie a už viackrát nezakvitne (viacročné monokarpické rastliny). Pred uhynutím môžu ešte vzniknúť dcerské odnože, ktoré geneticky sú totožné s materskou rastlinou.
Z toho množstva druhov čo bolo popísaných do teraz si môžeme vybrať skutočné krásne, ozdobné a vďačné exempláre, ktoré nám nikdy nebudú na obtiaž. S menšími rastlinami aj manipulácia je menšia. Manipulácia aj s veľkými rastlinami je len minimálna, len dvakrát do roka, na jar von a na zimu dovnútra. Celé leto nepotrebujú žiadnu starostlivosť, stačí im to, čo im poskytne príroda. Veľa slnka, tepla, dostatok vody a čerstvého vzduchu. V zime sucho a chlad, tu nemajú nárok na svetlo.
S kúste to s nimi, nebudete sklamaní! Čím sú väčšie, tým sú krajšie.
V tomto roku mi zakvitli dve, 12 ročné semenáče Agave schidigera v. minima JM 236, Yecora, Sonora! Postup kvitnutia som nafotil, niektoré fotky sú vo Fotogalérii.
V popisoch druhov sú články o jednotlivých druhoch rodu!